Vo víre povinností, stresu a napätých situácií azda každý prahne po svojej vlastnej oáze pokoja. V drvivej väčšine prípadov je ňou náš vlastný domov. Papučovej kultúre podľahlo čoraz viac ľudí. Z domu vychádzajú len minimálne a držia sa sami v izolácii. Je to nový trend, z ktorého sa stala globálna realita.
Prečo sedíme doma
Dalo by sa to prirovnať k ochrannej ulite, ktorú si vytvoríme okolo seba, a ktorá nás ochráni pred nástrahami vonkajšieho sveta. Tento trend je tu už dlhšie ale najmä v poslednom období je čoraz viac rozšírený. Človek doma hľadá akési útočisko pred chaotickým a nepredvídateľným dianím vo vonkajšom svete. Naše životy sa totiž veľmi zrýchlili a túžime čoraz viac nadýchnuť sa a načerpať nové sily. A práve tu je tá výhoda.
U seba doma sme pánmi reality, a väčšinu vecí máme v rukách my sami. Nemusíme čeliť neustálym konfliktným situáciám alebo veciam, ktoré by pre nás mohli byť desivé alebo nepríjemné. V minulosti sme viedli omnoho viac spoločenský život, než je to dnes. Kým naši prastarí a starí rodičia častejšie navštevovali spoločenské udalosti alebo si len vyšli zahrať karty s kamarátmi, my už takú potrebu až tak necítime. S vývojom technológií totiž máme pocit, že ani nepotrebujeme vyjsť z domu a všetko máme na dosah ruky. Bez toho, aby sme opustili gauč, si vieme objednať jedlo, nakúpiť si a tiež sa zabaviť. Vďaka streamovacím službám či online hrám naozaj nemusíme nikam ísť a zábava príde za nami. Ďalšia vec, ktorá veľmi podporuje tento trend domasedov, sú aj sociálne siete a zoznamovacie aplikácie. Dokážeme debatovať, zdieľať a randiť aj bez toho, aby sme sa videli z očí do očí. A práve tu môže byť kameň úrazu.
Kedy je trend domasedov prínosom a kedy už môže byť škodlivý
Niektorí odborníci označujú tento trend ako reset, ktorý nám umožní opäť čeliť nástrahám pracovných ale aj iných povinností. V našich životoch sú obdobia, v ktorých sa potrebujeme zastaviť, stiahnuť sa do seba, obnoviť svoje sily, prípadne v pokoji a tichu prehodnotiť svoje postoje a očakávania od života. Je to čas, ktorý človek môže využiť na prehĺbenie vzťahu so sebou, identifikáciu vlastných cieľov a hodnôt. Z krátkodobého hľadiska je, že človek má dostatok času zamerať sa na spoznávanie seba a svojich potrieb, veľmi prospešné. Pozitívnym dôsledkom môže byť úľava od stresu, zlepšenie sústredenia a kreativity. Jednoducho, môže to byť osviežujúce, lebo pohodlie domova a pocit bezpečia tvoria základ duševného zdravia človeka.
Ale v prípadoch, kedy je tento trend dlhodobý a predstavuje ustálený spôsob života, hrozí sociálna izolácia, ktorá môže viesť k zníženej schopnosti komunikovať, riešiť problémy konštruktívne a chápať emócie a potreby druhých ľudí. Nadmerná introspekcia môže viesť k pochybnostiam o sebe, obavám z budúcnosti a neprimeraným zameriavaním sa na vlastné nedostatky a chyby. Človek, ktorý sa takto izoluje pred svetom riskuje, že viac stratí ako získa. V mnohých prípadoch to má totiž zlý vplyv na jeho vzťahy. V prípadoch, kedy sa človek zameriava výhradne iba na seba, svoj vnútorný svet a svoje individuálne potreby, kedy sa uzatvára pred vonkajším svetom, nekomunikuje a nezdieľa svoje prežívanie a zároveň nevníma potreby blízkych ľudí dochádza k ochladzovaniu vzťahov až postupnej strate blízkosti a intimity. Na „papučovú kultúru“ sa však netreba pozerať ako na niečo zlé. V ideálnom prípade by to malo byť vedomou voľbou, malo by to vychádzať z aktuálnej potreby a taktiež by mal mať človek zadefinovaný cieľ, ktorý chce človek počas tohto obdobia dosiahnuť. Pre zachovanie duševného zdravia je nesmierne dôležité nájsť vhodnú mieru medzi časom tráveným v spoločnosti a časom, ktorý venujeme sebe.
Sprac: - Olianna -