Dlhovekosť nie je otázkou genetiky alebo šťastia, ale životného štýlu. Aspoň to tvrdí 101-ročný Dr. John Scharffenberg, ktorý stále jazdí na svojej červenej Toyote Prius a inšpiruje milióny ľudí k zdravšiemu životu. Tento energický profesor, ktorý pôsobí na škole verejného zdravia Loma Linda University, si svoj dôchodok užíva naplno. Neustále cestuje po svete, kde prednáša o tom, ako si aj v pokročilom veku udržať zdravie a vitalitu.
Vyhýbajte sa fajčeniu
101-ročný lekár sa zásadne vyhýba fajčeniu. Tvrdí, že tabakový dym poškodzuje takmer každý orgán v tele, lebo obsahuje viac ako 7 000 chemických látok, z ktorých minimálne 70 preukázateľne spôsobuje rakovinu. Dýchací systém čelí následkom ako prvý. Fajčenie priamo súvisí až s 80 % prípadov rakoviny pľúc. Zhubné nádory spôsobené fajčením však neobchádzajú ani ústnu dutinu, hrdlo, pažerák, pankreas či močový mechúr. Závažné následky pociťuje aj kardiovaskulárny systém a reprodukčné orgány. U mužov môže spôsobiť erektilnú dysfunkciu, u žien zvyšuje pravdepodobnosť predčasného pôrodu či nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa. Nefajčiari v prítomnosti fajčiarov však čelia rovnakému riziku. Pasívne fajčenie ročne pripraví o život približne 600 000 ľudí po celom svete, vrátane tých, ktorí nikdy cigaretu nevzali do ruky.
Alkohol a dlhovekosť sa vylučujú
Scharffenberg nikdy nepil alkohol. Mýtus o tom, že mierna konzumácia alkoholu prospieva srdcu, nezodpovedá vedeckým zisteniam. Lekár poukazuje na výskumy, ktoré síce kedysi naznačovali možný kardioprotektívny účinok červeného vína, no novšie a rozsiahlejšie štúdie toto tvrdenie výrazne spochybňujú. V skutočnosti každá dávka alkoholu, aj minimálna zvyšuje riziko viacerých druhov rakoviny, najmä prsníka, pečene, hrubého čreva či pažeráka. Akékoľvek potenciálne prínosy alkoholu sú zatienené jeho negatívnymi dôsledkami. Jedna z najväčších globálnych analýz publikovaná v prestížnom časopise sledovala údaje z vyše 195 krajín a dospela k záveru, že najbezpečnejšia úroveň konzumácie alkoholu je nulová.
Záhradkárčenie je najlepšou fyzickou aktivitou
Aj keď sa Dr. John Scharffenberg celý život venuje výžive, považuje pohyb za rozhodujúci faktor dlhovekosti. Nejde pritom o vrcholové športy ani maratóny. Dôležité je udržiavať telo v aktívnom stave. Počas stredného veku, ktorý označuje za rozhodujúce obdobie pre dosiahnutie dlhovekosti, sa denne venoval fyzickej práci na svojom horskom pozemku. Vyklčoval cestu, postavil dom a vybudoval dvojhektárovú záhradu s 3 000 jahodami, 80 ovocnými stromami a viničom. Každý deň fyzicky pracoval, kopal, sial, zberal a udržiaval všetko vlastnými rukami. Za rovnako cennú považuje aj obyčajnú chôdzu. Ľudia, ktorí denne prejdú viac než tri kilometre, znižujú riziko úmrtnosti až o polovicu v porovnaní s tými, ktorí sa hýbu menej. Tento jednoduchý návyk tak výrazne prispieva k predĺženiu života aj zlepšeniu celkového zdravia.
Každé kilo navyše zvyšuje riziko úmrtia
Nadváha a obezita podľa Národného inštitútu zdravia zvyšujú riziko viacerých chronických ochorení vrátane cukrovky 2. typu, vysokého krvného tlaku, kardiovaskulárnych ochorení a rôznych typov rakoviny. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že zdravotné riziká sa začínajú objavovať už pri miernej nadváhe a s pribúdajúcou hmotnosťou ďalej stúpajú. Dr. John Scharffenberg si uvedomuje význam metabolického zdravia pre dlhovekosť, a preto praktizuje prerušovaný pôst. Denne konzumuje len dve jedlá – raňajky a obed. Večeru úplne vynecháva. Posledné sústo zje v popoludňajších hodinách a ďalšie až o 6:30 ráno nasledujúceho dňa. Verí, že práve tento spôsob stravovania predstavuje jeden z dôvodov, prečo dosiahol mimoriadne vysoký vek v relatívnom zdraví. A zdá sa, že má pravdu. Výskumy spájajú prerušovaný pôst nielen s redukciou hmotnosti, ale aj so širokým spektrom biologických benefitov. Počas pôstu sa telo prečisťuje, dochádza k zníženiu zápalu, spomaleniu starnutia a odstráneniu predrakovinových buniek ešte skôr, než sa začnú nekontrolovane množiť. Scharffenberg tak cez vedomú striedmosť a disciplínu cielene podporuje procesy, ktoré priamo súvisia s dlhovekosťou.
Vylúčte zo stravy rafinovaný cukor
Dr. Scharffenberg obľubuje jednoduché, ale výživné jedlá, ako sú vafle z ovsených vločiek. Namiesto sladkých sirupov ich však servíruje s jemným kešu krémom a čerstvým ovocím, ktoré prirodzene osladia jedlo a zároveň doplnia dôležité živiny. Takéto voľby vníma ako malé, ale významné kroky podporujúce dlhovekosť. „Jedlo si môžeme osladiť zdravo, ak siahame po celistvých potravinách,“ vysvetľuje Scharffenberg. Ovocie obsahuje prirodzené cukry, no v kontraste s rafinovanými sladidlami ich telo prijíma spolu s vlákninou, vitamínmi, minerálmi, a antioxidantmi, ktoré spoločne prispievajú k stabilnej hladine cukru v krvi a znižujú oxidačný stres. Aj odborníci na výživu zdôrazňujú, že cukor z ovocia pôsobí v tele inak než izolovaný pridaný cukor, najmä preto, že vstrebávanie ovocia prebieha pomalšie a nenarúša metabolickú rovnováhu.
Sprac: - Olianna -