S príchodom leta skrášľujeme aj svoje záhrady a k tomu neodmysliteľne patrí tiež vytrhávanie buriny. Ale predtým, ako nejakú burinu vytrhnete, treba si overiť, či to nie je vzácna rastlina, ktorá môže prispieť k zlepšeniu vášho zdravia. Jednou z takýchto vzácnych rastlín, ktorú niektorí ľudia na Slovensku považujú za burinu, je aj divoký chmeľ.
Divoký chmeľ v jeho pôvodnej forme, je rozšírený v mnohých kútoch Slovenska. Mnohí záhradkári ho okamžite vytrhávajú, pretože sa popína po plotoch, múroch alebo iných rastlinách a môže im kaziť plány pri pestovaní obľúbených kvetov či zeleniny. V zahraničí však vládne úplne odlišný prístup. Mladé výhonky divokého chmeľu sú v niektorých gurmánskych reštauráciách považované za delikatesu a ich cena sa môže vyšplhať aj na neuveriteľných 1000 eur za kilogram. Je to nevšedná surovina s mimoriadnou chuťou a zaujímavými zdravotnými účinkami. Vytrhávaním divokého chmeľu možno nevedomky prichádzate o jednu z najvzácnejších a najdrahších zelenín na svete.
Je náročný na zber
Jedným z hlavných dôvodov, prečo je divoký chmeľ taký drahý, je jeho náročný zber. Výhonky majú dve podoby: zelené, ktoré vidíme na povrchu, a biele, ukryté pod zemou. Práve tie biele sa považujú za najhodnotnejšie, pretože majú nezameniteľnú jemnú chuť. Kým zelené výhonky dokáže natrhať prakticky každý, kto rozpozná divoký chmeľ, k bielym výhonkom sa dostanete iba dôkladným odkrývaním pôdy. Navyše, celá rastlina je citlivá na zmeny teploty a vlhkosti, takže správny čas na zber je obmedzený iba na krátke obdobie.
V cudzine ho milujú, na Slovensku končí v komposte
V krajinách ako Francúzsko, Nemecko či Holandsko sú výhonky divokého chmeľu známe už celé generácie. Niekde ich dokonca označujú za „divokú špargľu“ pre jemnú chuť a podobný spôsob prípravy. Má jemnú a výraznú arómu, mladé výhonky majú orechový nádych, no dajú sa v nich spoznať aj rastlinné tóny pripomínajúce mango klíčky či jemnú kapustu. Táto kombinácia robí z divokého chmeľu netradičnú, ale prekvapivo chutnú surovinu, ktorú si reštaurácie vedia oceniť.
Aby si výhonky zachovali krehkosť, zbierajú sa v skorých jarných mesiacoch, najčastejšie v marci a apríli. Okamžite po zbere sa buď predávajú, alebo putujú priamo do kuchyne. Rýchlosť a precíznosť sú preto nevyhnutnosťou.
Napriek tomu, že divoký chmeľ rastie v prírode pomerne hojne, len minimum ľudí sa venuje jeho cielenej produkcii. Keďže trvá istý čas, kým si rastlina začne vytvárať kvalitné výhonky, na trhu ich nikdy nie je prebytok. Na Slovensku sa divoký chmeľ spája predovšetkým s tradičnou výrobou piva a málokoho napadne, že by sa jeho výhonky mohli využiť v kuchyni. Pre väčšinu záhradkárov zostáva burinou, ktorú bez mihnutia oka vyhodia, keď ju nájdu medzi kvetinami či zeleninou.
Kulinárske možnosti divokého chmeľu
Ak vás zaujíma, ako by ste mohli mladé výhonky divokého chmeľu využiť v kuchyni, možností je naozaj dosť. Dôležité je najskôr zistiť, kde rastlinu bezpečne zberať. Ideálne je to na miestach, kde nie je znečistenie alebo riziko chemických postrekov. Keď už máte čerstvé výhonky doma, tak stojí za to, vyskúšať niektoré kulinárske možnosti prípravy...
Blanšírovanie vo vriacej vode:
Krátke ponorenie do vriacej osolenej vody zachová krásne zelené sfarbenie a jemnú vôňu výhonkov, Takto pripravené výhonky môžete pridať do čerstvých zeleninových šalátov alebo ich využiť ako zaujímavý dekoratívny prvok na tanieri.
Rýchle opekanie na masle alebo oleji
Skúsení kuchári odporúčajú rozhorúčenú panvicu s trochou masla či olivového oleja, do ktorej vložíte očistené výhonky. Krátko ich osmažte, len kým nezačnú jemne hnednúť. Dochutíte soľou, korením a prípadne bylinkami. Výsledkom je ľahká a chrumkavá príloha s príťažlivou orechovou arómou.
Polievky a omáčky
Výhonky divokého chmeľu dokážu príjemne ozvláštniť krémovú polievku, omáčku k mäsu alebo napríklad zeleninové rizoto. Pridajte ich až ku koncu varenia, aby ste zachovali čo najviac ich prirodzenej chuti i vitamínov.
Zdravotné účinky divokého chmeľu
Divoký chmeľ nie je iba výnimočnou pochúťkou, spája sa aj s liečivými účinkami. Obsahuje látky, ktoré môžu pomôcť pri zápaloch a posilňujú imunitu. V ľudovej medicíne sa využívajú aj jeho sedatívne vlastnosti, vďaka ktorým sa z chmeľu vyrábajú čaje či tinktúry na skvalitnenie spánku a upokojenie nervovej sústavy.
Okrem toho sa divoký chmeľ spája so zlepšením trávenia. Jedlá pripravené z mladých výhonkov môžu prispieť k plynulejšiemu metabolizmu a uľahčeniu tráviacich procesov. Táto rastlina má teda potenciál byť nielen kulinárskym zážitkom, ale aj prírodným pomocníkom pre naše zdravie.
Sprac: - Olianna -